Na západe (severe, východe a juhu) nič nového.
Nič nového a tak som teda zase tu. Teda noviniek je dosť, veď sú ich plné noviny. Každý si chce ráno ku kávičke prečítať niečo zaujímavé a "dôležité", hlavne v uhorkovej sezóne.
Na dve veci...
Stalo sa cestou z hospůdky, kráčali sme cez podchod. Tam kdesi pred nami sedel sv. Václav na koni, povznesený a nevšímavý.. uprostred námestia, akoby ani nepatril do dnešného sveta.
Netreba še šarpac!
Je skoro leto. Teda ako kde, v mojom okolí sa nejak zabudlo vyskytnúť. Namiesto teploty vzduchu stúpa zatiaľ len teplota hláv. Tuším každému okolo. ĽUDZE TA ŠE NEŠARPAJCE!
Bond, James Bond
Na jún je akosi chladno, aj mokro je skoro v anglickom štýle. A stretnúť v takomto počasí tajného agenta? Nič výnimočné.
Sail away
Píšem a len tak jedným uchom počúvam rádio.
Len jedna veta: Blíži sa koniec sveta
Moja stará mať by na to povedali, FRANCÚZ POBIL! A čo ja? Nuž, tu sa dá len držať hubu a krok, inak vás ušliapu.
Medzi rečou
... alebo tak nejak.
Holt Miroslaf
Dve slovíčka a čo všetko dokázali.
Vítam sa späť
Alebo kolotoč sa vracia.
Dažďové ticho.
Vystúpil som z metra, vyliezol tým dlhočizným eskalátorom až na povrch a do očí mi udrela zmena. Za tú pol hodinu čo som blúdil v tuneli kdesi hlboko sa deň von zmenil.
Jak me lapili zuby.
Šedzim pri počitaču i kukam, že som zabudnul popisac o totych mojich zuboch. Ani še ňedzivim, že som dopadnul, jak som dopadnul. Stačilo kuknuc na moj chrup do špigla a hňet še mi oči prevracali...
Ľudze, ta to sce šicke šaľene?
Alebo som šialený ja?!
Radioaktivní rybička.
Ráno, nepekné ráno. Jar to stále nemyslí úplne vážne, tak ani slnko sa dnes ráno nekoná.
Takový komorní uprostřed povodní.
Ako som po dlhej dobe zavítal do školy.
Überwald.
Počuli ste už o ňom? Keď vám niečo vraví Zeměplocha, alebo po našom Plochozem, ste doma. Krajina vysokých hôr, a hlavne UPÍROV. Krajina odkiaľ pochádza Igor.
Let it be (BEE).
Tak necháš tú včelu?!
Třeba.
Třeba len náhoda, čo ma vzviedla z miery. Třeba ani to, len som sa nechal vykoľajiť niečim bezvýznamným. A třeba.. ja fakt neviem čo.
Trochu slanej vody? Len si dajte..
Odrážam sa. Mám zatvorené oči. Cítim, ako mi pod nohami mizne opora. A už smerujem vpred. Otváram oči, všade okolo vládne modrá. Zaberám rukami a letím vpred. Vznášam sa v tichom, modrom nekonečne.
Perlím.
Keď tak pozerám na ľudí okolo, občas (zhruba každý deň) sa mi stane zaujímavá vec. V okolí sa VYSKYTNE nejaký expert, ktorý zo seba dokáže vysúkať neuveriteľné výplody. Stáva sa to aj vám?
A tak stále dokola.
Zase pondelok, zase sedím v škole. A zase mám ten pocit, že víkend nestál za nič. Bol som v sobotu v divadle, v nedeľu som trocha progamoval, ale aj tak ten víkend za nič nestál.