Mirec

Narazil som na báseň a čírou náhodou mi čosi pripomenula.

Ako to začalo? Pre stručnosť, začnem tesne po stvorení sveta.. Ráno som mal peknú prechádzku, bol som nakupovať a ja blbec som si to namieril presne tam, kde majú električky výluku. Ale slnko svietilo, ráno bolo príjemné, žiadna zima, žiadna horúčava. A potom sa stalo, čo sa nemalo stať. Zapol som ICQ (Nechápem, ale toho nešťastníka, čo ho vymyslel by mali odstreliť).

Už som sa ani nedivil, ale Tom a ja sa nedokážeme baviť cez tento výdobytok techniky. Ani dnes. Boli sme obaja strašne príjemní a milí. Divím sa, že to vydržali drôty.

A pred chvíľkou, keď už som na naše ranné extempore zabudol, padla mi do oka básnička. Volala sa NEPOCHOPITEĽNÉ VECI.

Jabloň rozkvitnutá koncom januára.
Ale zima neprestáva.
Zreteľný pocit, že ťa niekto volá.
Ale ulica je prázdna.

a ešte

"...že ju nechal, lebo ju mal rád..."
"...strpčovali si život,
lebo nemohli bez seba vydržať..."

čo poviete? Hmm.. Aspoň, že sa máme radi, ale čo keď ma raz nechá.. Pak lesní zvěř určitě zešílí.