Mirec

Stalo sa cestou z hospůdky, kráčali sme cez podchod. Tam kdesi pred nami sedel sv. Václav na koni, povznesený a nevšímavý.. uprostred námestia, akoby ani nepatril do dnešného sveta.

Alebo som šialený ja?!

Počuli ste už o ňom? Keď vám niečo vraví Zeměplocha, alebo po našom Plochozem, ste doma. Krajina vysokých hôr, a hlavne UPÍROV. Krajina odkiaľ pochádza Igor.

Keď tak pozerám na ľudí okolo, občas (zhruba každý deň) sa mi stane zaujímavá vec. V okolí sa VYSKYTNE nejaký expert, ktorý zo seba dokáže vysúkať neuveriteľné výplody. Stáva sa to aj vám?

Poznáte to? Ráno, na hodinkách ručičky drzo ukazujú šesť, možno sedem hodín. Lysá Poľana. Všade les, je chladno a mokro. Idem sa prejsť, už ma nebaví sedieť v aute. V lese pod cestou vidím tabuľku GRANICA PAŃSTWA a po pár krokoch sa škerí ďalšia ŠTÁTNA HRANICA. A potom hurá, konečne. Prichádzajú colníci, skontrolujú pasy a ide sa nakupovať.

Zase jeden z TÝCH dní.

Otvorím noviny a zase mi je zo správ nanič. Rovnako ako včera, predvčerom.. a vlastne temer vždy, keď naberiem odvahu otvoriť na nete nejaké tie noviny. A tak ma napadá, je to vôbec v poriadku? Je svet taký aký by mal byť? Odkiaľ sa berie tá bezhraničná ignorácia, egoizmus a drzosť? Ako tak tie noviny prezerám, pomaly ale iste vo mne rastie nutkanie jednoducho Mozillu zatvoriť a proste sa na celý ten nechutný cirkus vykašľať. Svet sa tým nezmení, ale aspoň ma nebude pri káve nič rozčuľovať.