Mirec

Še rečuje..

že šicke vyhodňare su šaľene.

že všetci východniari sú šialení.

Vraví sa...

ale je to pravda?

Som východniar, vraj tiež chvíľami šialený, ale uznajte. Posledné dni sa fakt cítim šialený, nezapadám. Buď som šialený ja, alebo. Alebo už neviem. Praha je veľká, a bláznov tu musí byť ako maku, ale toľko čo za posledné dva dni, som ich nevidel posledné dva roky.

Včera večer. Unavene ma nesú moje nohy po tých nechutne jednotvárnych dlaždičkách na chodníku. Už sa vidím pri večeri, ako jem a pomaly začínam už pri jedle driemať. Keď tu zrazu počujem krik. Z okna pár metrov cez cestu kričí nekjaká mladá holčina. Reku čo sa deje? Bol som zvedavý, tak som k nej zamieril. Bola nametená ako čík. Ledva visela z okna a z úst jej s neskonalou eleganciou vypadla na ulicu cigareta. Vraj "pařila" a hentá škodovka odparkovaná na chodníku je jej, ale už bohužiaľ nemá ani na jogurt. Miro Žbiro, ako ma titulovala, (presne ten: hej ty jsi Slovák??) sa radšej pobral svojou cestou.

Dnes ma ani neprekvapovalo, keď sa metrom rozľahol sebavedomý hlas: "Slečna vůbec si nepřipadáte trapně?" Oný sťažovateľ so svojím prejavom a výzorom bol sebavedomie samo. Ledva som sa udržal a nepustil do gatí, tak sa mi chcelo smiať.

A dnes v bazéne? Kotili sa mrože. Plávam plávam a odrazu sa predo mnou vynoria obrovitánske fúziská a všade okolo prská voda. Pán plavec mal obrovské plavecké okuliare, ale mňa nevidel. A tie fúziská, bude sa mi o nich určite ešte snívať.

Ta uznajce, šaľene su tote ľudze na zapadze.