Mirec

Pred pár týždňami som čítal jeden citát. (Nie, nechcite vedieť, kto je jeho autorom. Dávno som to zabudol.) Stálo v ňom: "ZALOŽTE SPOLOČNOSŤ POCTIVÝCH ĽUDÍ, A BUDÚ V NEJ VŠETCI ZLODEJI Z OKOLIA." Troška cynické, troška vtipné, a TROŠKA pravdivé.

    Politici? 

Mali by sa starať o zákony, o to, aby sme sa mali lepšie. To je naivné tvrdenie, však? Osobne som ešte nevidel poitika, čo by sa o mňa nejako staral. Nie je to dnes už len akási lotéria, o tom, kto sa dostane ku korytu? A je to vôbec aspoň lotéria? Veď, voľte si ako chcete, my už sa nejako dohodneme. Neviem, či k tým predčasným voľbám vôbec pôjdem. Načo aj, toľko kilometrov z Prahy a taký malý (alebo nijaký) úžitok.

    Cirkev?

Nechcem nikoho uraziť, ani zhadzovať. Berte to len ako miernu kritiku. Mám ale výhradu voči výhrade svedomia. Náboženstvo a teda aj cirkev by sa podľa môjho skromného názoru mala hovoriť o veciach, ktoré sú nad našimi každodennými problémami, o tolerancii, o porozumení. Nie sa miešať do politiky. Načo mám je Zmluva o výhrade svedomia? Ako som ju tak zbežne prezrel, čuduj sa svete, na Slovensku majú svedomie len katolíci. Teda pokiaľ sa bude svedomie riadiť tým čo povie matička cirkev, veď ako inak. A čo ostatní? Prečo môže niekto povedať, toto je proti mômu svedomiu, to robiť nebudem, a niekto nemôže? Možno preto, že slovenským "katolíkom" v politike sa to hodí do programu? Alebo preto, že len pár vyvolených by malo mať právo riadiť sa svojim svedomím? 

A vôbec, prečo sa všeobecne náboženstvá miešajú do svetských vecí? Kedy už konečne povieme dosť? Nestačia všetky tie zverstvá po celkom svete v mene toho, alebo hentoho? V mene Allaha sú kvôli pár obrázkom, čo obleteli svet, krajiny na nože. V mene kresťanskej tolerancie si dvaja ľudia nemôžu povedať áno, lebo sú rovnakého pohlavia. Zaručene by to rozbilo rodiny poslušných ovečiek.

Počúvajme čo nám vraví vlastné svedomie, aj bez zmlúv. Skúsme sa pozrieť na svet očami druhých, možno sa zmenia aj naše názory. Buďme trocha tolerantní, chceme predsa aby nás tolerovali. A nenechajme sa viesť ako stádo slepých a hluchých. Alebo sa na to všetko proste vykašlime, aj tak je celý svet postavený na hlavu.