Dávno som na blogu nebol. Nič som tu nenapísal a pritom sa toho stalo zase dosť. Písať o tom? Nepísať? Ale to čo sa mi stalo dnes, nad tým zostáva rozum stáť. (môj v prvej chvíli odmietol aj to)
Celé sa to začalo mojou vlastnou blbosťou. Veziem sa metrom do práce. A zrazu hlasenie: "Karlovo náměstí", a tak som nerozmýšľal a vystúpil. Proste skrat, mal som sa viezť ďalej. A tak pozerám na odchádzajúci vlak a je mi jasné, že do práce dobehnem v poslednej minúte.
Prechádzam po nástupišti, keď odkiaľsi počujem hlas: "Mladý pane, promiňte." Otáčam hlavu a vidím drobnú postavu. Akási staršia pani, ani čistá, ani špinavá. Oblečená možno až príliš úboho. Bola to bezdomovkyňa. Ja viem, tých je všade kopa. Ale táto bola iná. Bola čistejšia ko tí bežní homelesi. Tak som teda načrel do vrecka a dal som jej pár korún. Poďakovala a obrátila sa na odchod. A potom to prišlo.
"Děkuji, třeba vám to přinese štěstí v podobě hodného chlapce." A už jej nebolo. Stál som tam, aj dýchať som zabudol. Jednoducho ma odrovnala. Ako to myslela? Čo to vôbec vravela? A prečo mi to povedala? Veď ja už jedného mám. A tak som stál a skoro mi ušlo aj to ďalšie metro.
Niekedy asi rozmýšľam nad blbosťami a niekedy.. mi aj rozum zastane.
Komentáre
obcas
obcas
mne sa stalo
Tieto oči prezrádzajú múdrosť, ktorú vaše kamarátky nemôžu pochopiť. Preto vás ohovárajú, keď chodíte sama večer von. Skoro som spadla z nôh. vždy som totiž odchádzala z hotela skôr, ako ony. Nikdy inokedy by to nebolo tak pravdivé, ako vtedy.
tak to je sila
bezne? Tazko:)
Minuly tyzden som bezdomovcovi pri zeleznicnej stanici podarovala moj obed (sendvic:)), lebo vyzeral hladny. Nielen ze sa podakoval (!), ale dokonca aj priznal, ze keby som mu dala peniaze, asi by si kupil chlast. A ze je skutocne hladny- ze to bolo na nom aj vidiet, sa okamzite zahryzol do obeda a behom minuty ho schramstol ako malinu:).
Mne zostal dobry pocit:).