Mirec

neviem, ako vy, ale ja patrím k ľuďom, ktorým ticho nerobí dobre. Dalo by sa povedť, že som naň skoro alergický. Nedokážem v tichu myslieť, nedokážem v ňom počítať, nedá sa v ňom učiť. Proste v ňom nie som schopný existovť. A tak aj dnes, bránim sa tichu rádiom. Píšem a píšem, termín odovzdania bakalárky sa blíži, ale písať v absolútnom tichu? Nedá sa. A tak, rádio: MERCI za to, že zi :o)

Ale nie o tom som chcel. Ako tak počúvam, chytil sa ma text jednej piesne. Opakovalo sa v nej SAIL AWAY, akoby to bolo len tak. Proste sa zobrať a ísť. Len tak sa bezstarostne plaviť pod slnkom, chytať bronz, a nestarať sa o svet okolo. Nestarať sa o školy, skúšky, písomky, peniaze, proste o nič. Len tak SAIL AWAY.

Asi toľko som chcel povedať, bohužiaľ zatiaľ sa nikam neplavím.