Mirec

Prečo si to myslím? Vidí sa mi, že nebol iný ako ten predošlý, ani sa príliš nelíšil od tých skorších víkendov. Ja viem, sem tam som na pár dní doma, ale to je len malá zmena. Akoby sa svet scvrkol na niekoľko málo miest, kde plynie. Kolej, škola, hospoda, práca a stále dokola. Raz v tomto poradí raz v inom.

Výsledok? Som otrávený. Chytá ma alergia k hospodám, odkiaľ zásadne odchádzame ako poslední. Pivo? Český vynález, čo mi už lezie krkom. Jedno, druhé, tretie.. nikdy nie je dosť.

Škola? Priveľa času tu netrávim, ale stále mi takto v pondelok ráno pripomína skutočnosť. Zase týždeň za nami. Zase sa skracuje čas na skúšky, zase som nič neurobil.

Kolej? Dobre sa tam spí, to je tak asi všetko. So spolubývajúcim si človek veľa zábavy neužije. Leží (sedí) v pyžame na posteli a vníma len icq. Trocha sa zasmejeme a tým to hasne. Pán dôležitý si žije vo svojom malom dôležitom svete.

Práca? ďalšia kapitola sama o sebe. Nie je tam zle, ale je to strata času. Peniaze sú príjemné, ale čas tam plynie svojským, neuveriteľne pomalým tempom. Einstein by k tomu mal čo povedať, na tej relativite čosi bude.

A tak čas plynie a plynie. Nič nové, nič dobré, nič zlé, nič. Nič zaujímavé. Na nič iné ani nezostáva čas. Asi by som nad podobnými blbosťami dnes nepremýšľal, ale ráno krásne svietilo slnko. Ešte sa neroztopil sneh zo včera, tak som musel cestou privierať oči. A slnko svietilo a svietilo. Sneh sa navidomoči topil, všade kvapkala voda. Akoby sa svet odrazu chcel prebudeť.

Niekedy (a hlavne dnes) sa cítim ako medveď, ktorý by sa už konečne mal zobudiť zo zimného spánku. Všedné dni, kolobeh, v ktorom akoby som spal, ja medveď dnešnej doby. A tak mávam blbú náladu. Som nepríjemný. Ako ten medveď keď sa prebudí ukrutne hladný a ešte mu aj slnko odrazu zasvieti do očí. Potrebujem zmenu.

Chtěl bych, znamená hovno. Ale chci, dělá divy!