Popred tabule skla v oknách sa tiahne aprílová hmla. Cez škáru v pootvorenom okne na mňa dýcha ranný chlad. Horko ťažko rozháňam duchov teraz už starých snov. Je ráno.
Nie optimistické, nie veselé. Všetky farby sa zliali do neidentifikovateľnej nevýraznej zmesi. Som poriadkumilovný, na stole sa vŕši kopa neporiadku. Premohol by ju asi len buldozér. Po rannej sprche sa situácia opakuje. Oblečenie leží na kope, trebalo by ho dať do skrine. A ranná kávička? Kdeže, došli čisté hrnčeky.
A tak v úplnom zúfalstve, mením sa na buldozér. Keď s radosťou zisťujem, že hrnček na kávu je konečne čistý, z postele môjho spolubývajúceho sa ozýva: "Blázníš? Jsi jak radioativní rybička." Krúti hlavou: "Takhle po ránu."
Dnes som radioaktivní rybička.
Komentáre
:))))
mirec, nechces prist s tym buldozerom aj ku mne?
jasne, ze pridem