Mirec

Prvá (čo do dôležitosti posledná) príčina, prečo všetci okolo bláznia: skúšky. Horia termíny, treba písať, vymýšľať, učiť sa, a z toho tečú nervy. Žeby až tak? No, keď vstanem zlou nohou, každá výhovorka je dobrá. (Prvá nálož pušného prachu)

Začiatkom minulého týždňa sa mi do hlavy neúnavne vtierala myšlienka: "Veď vy dvaja už neviete prehodiť slovo, aby nehrozila katastrofa." Hnev, krik, hádky, jednoducho akoby sme každý boli z inej planéty. Máme sa radi a nemôžeme sa vystáť. Je to OK? Patrí to k tomu? Skôr.. KO. Tak sa dá v poslednej dobe popísať náš zázračný vzťah. (Druhá nálož)

Na východe dobre, na východe zdravo... aspoň sa tak vraví. A možno je to aj trochu pravda, pokiaľ sa do krvi nepovadíte kvôli miestenke. Taký malý zdrap papiera, a pritom rozčertila pani v pokladni na stanici. Prečo? Asi sa chystala na obed, alebo jej starému včera nedala, alebo.. ani nechcem vedieť. A pridal sa aj pantáta. Dali sme si nedeľný obed, 3/4 hodiny sme sa potom vadili a výsledok? Ani sám nevedel prečo sme sa to chytili. Ale, je čas horúcich hláv, nervózni, nahnevaní (besní) sú všetci. (Tretia nálož)

Vlaky (a nech mi nikto nevraví, že cestovanie IC je nejak extra kultúrnejšie ako obyčajným rýchlikom) sa zmenili na časovanú nálož. Teplo, kopa ľudí, každý chce sedieť, každý sa ponáhľa a hlavne všetky vlaky majú to romanické letné 1/2 hodinové meškanie.(Štvrtá nálož)

A ešte čerešnička na torte. So slniečkom sa už vieme rozprávať (prvý kontakt po príchode prebehol bez zvýšenia adrenalínu). Ale vypočuť si ako za tých pár dní nervačilo v Prahe, na to trebalo veľa fantázie. Počuť to tak vo vlaku, kúpim si ďalšiu miestenku (nech ma v tej pokladni aj zožerú), a bežím späť na východ.(Ostatné nálože)

Ľudze, ta še už nešarpajce, mám vás všetkých po krk!