Let it be (BEE).
Tak necháš tú včelu?!
Třeba.
Třeba len náhoda, čo ma vzviedla z miery. Třeba ani to, len som sa nechal vykoľajiť niečim bezvýznamným. A třeba.. ja fakt neviem čo.
Trochu slanej vody? Len si dajte..
Odrážam sa. Mám zatvorené oči. Cítim, ako mi pod nohami mizne opora. A už smerujem vpred. Otváram oči, všade okolo vládne modrá. Zaberám rukami a letím vpred. Vznášam sa v tichom, modrom nekonečne.
Perlím.
Keď tak pozerám na ľudí okolo, občas (zhruba každý deň) sa mi stane zaujímavá vec. V okolí sa VYSKYTNE nejaký expert, ktorý zo seba dokáže vysúkať neuveriteľné výplody. Stáva sa to aj vám?
A tak stále dokola.
Zase pondelok, zase sedím v škole. A zase mám ten pocit, že víkend nestál za nič. Bol som v sobotu v divadle, v nedeľu som trocha progamoval, ale aj tak ten víkend za nič nestál.
O tom ako som na tržnici... nenakúpil.
O plavkách, snehu a tržnici, ktorá má vlastnú poštu.
Škatuľkovanie.
Neviem prečo, včera ma toto slovo napadlo, keď som sa sprchoval. Bolo také milé, popletené, bolo mi z neho do smiechu. Tak teda ŠKATUĽKOVANIE. A prečo by nie?
Mohamed a hora.
Keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore. Alebo ináč, keď som ja nešiel za Yetim, Yeti si našiel mňa.