Dažďové ticho.
Vystúpil som z metra, vyliezol tým dlhočizným eskalátorom až na povrch a do očí mi udrela zmena. Za tú pol hodinu čo som blúdil v tuneli kdesi hlboko sa deň von zmenil.
Jak me lapili zuby.
Šedzim pri počitaču i kukam, že som zabudnul popisac o totych mojich zuboch. Ani še ňedzivim, že som dopadnul, jak som dopadnul. Stačilo kuknuc na moj chrup do špigla a hňet še mi oči prevracali...
Ľudze, ta to sce šicke šaľene?
Alebo som šialený ja?!
Radioaktivní rybička.
Ráno, nepekné ráno. Jar to stále nemyslí úplne vážne, tak ani slnko sa dnes ráno nekoná.
Takový komorní uprostřed povodní.
Ako som po dlhej dobe zavítal do školy.
Überwald.
Počuli ste už o ňom? Keď vám niečo vraví Zeměplocha, alebo po našom Plochozem, ste doma. Krajina vysokých hôr, a hlavne UPÍROV. Krajina odkiaľ pochádza Igor.