Mirec

Áno, skončilo to presne tak ako som sa obával. Celý som sa rozplýval: Hurá, idem domov. Pôjdem sa vyblázniť do Tatier. A nakoniec zase nič. Počasie sa zbláznilo a tak som v sobotu ráno pozeral ako prší. Nuž Yeti maj sa pekne, v bahne ťa hľadať nebudem.

Nakoniec pršať prestalo ale aj tak som Yetiho nemienil naháňať za každú cenu. Dal som sa na náhradný program, s mojimi sestričkami sme postupne obišli všetky možné obchody v meste. Minuli sme pár korún a bolo.

Ale Yeti sa nenechal zahanbiť ani po daždi. Veď zima ešte nekončí, a v Tatrách už vôbec nie. A tak, v sobotu večer som si skoro oči vyočil. Ulica zaliata zlatým svetlom z pouličných lámp a všetko je pod 30 centimetrovou vrstvou snehu.

Ta, co še to robi? Odkiaľ sa tam ten sneh odrazu vzal? Veď pršalo, bolo nad nulou, a celkovo tuším sa blížila jar. Ešte dnes cez obed!

A celú nedeľu som pozeral ako sneží a sneží. Električkou som sa už nikam nevybral. Trebalo sa baliť, a jednoducho som bol lenivý. Naša ulica sa zmenila zimnú rozprávku, toto si nepamätám ani na vianoce. A potom večer prišiel Yeti.

Čakala ma cesta vlakom a ja blbec som sa rozhodol pre nočný rýchlik. Neviem aké s máte s nočným cestovaním skúsenosti. Ja už kadejaké a popri pochybných týpkoch, čo sa vedia po vlakoch potulovať je asi nahoršia vec, čo sa vám môže prihodiť zima. Stalo sa mi to už minule, nasadnem do vlaku a som rád, že neprimrznem k sedačke. Vtedy som sa ešte naivne pýtal sprievodkyne, že čo sa deje. Presťahovala ma do vedľajšieho vagóna. A potom ešte raz. Tvárila sa, že sa čosi kazí, že nevie prečo je všade zima.

A aby bolo z čoho sa zasmiať, a nad čím krčiť ramenami, za hranicou sa vlak znemil na pojazdný tropický ostrov. Odrazu som mohol zhodiť väčšinu vrstiev, kúrilo sa. A toto som si užil aj teraz. Už ma to ani neprekvapilo. Yeti si na mňa počkal vo vlaku. Pekne so mnou posedel v kupé až po hranicu, potom mi zamával a nechal ma, nech v Čechách trocha rozmrznem. Klobúk dolu Železničná spoločnosť, na toto je môj rozum krátky.