Mirec

To je kopa zmetkov ako tak pozerám hore. Valentín a Valentýn, čo už len to môže byť za halušku :o) Taká drobná odlišnosť, čo sa mi podarilo v Čechách vypozorovať. U nás sa píše s I a u nich s Y. A ten 14. a 15. február. To bolo tak, 14. som trčal v práci zase do deviatej večer a bol som proste potom večer nepoužiteľný. Tomík písal doma bakalárku a tiež ho to zmohlo. Nuž sme sa teda dohodli, nech si kalendár vraví čo chce, Valentí / ýn tento rok bude 15. a hotovo.

On ten nesprávny dátum bol vlastne jediná chyba akú tento rok sviatok zamilovaných mal. Nekupvali sme si žiadne darčeky, nelozili sme zúfalo po žiadnych nákupných centrách. Načo by nám aj boli tie nepopredané vianočné kolekcie prebalené do červenej fólie.

Počas tohto netradičného Valentína sa mi podarilo okúsiť zase tú lepšiu stránku Prahy. Začali sme pri fľaši šampusu v poloprázdnom podniku, veď Valentín už bol, tak kto by lozil von. A zvlášť keď CHČILO A CHČILO A CHČILO. Tom mal na sebe strašne peknú bielu košeľu a musím povedaľ (až sa červenám) že nebolo treba ani ten šampus aby sa mi zapáčil. V bielom som bol aj ja, proste sa trebalo troška ukázať.

Ako večer pokročil a pokročilo trocha aj promile (ale striedmo, nie sme prasatá), došli sme na zaujímavý nápad. Zájsť na jednu diskotéku, a že si zatancujeme ploužák. Keď som to počul, až som skoro zabudol zatvoriť ústa. My dvaja a tancovať? To kto kedy videl?! Veď spolu sme tancovali naposledy, ja už ani neviem kedy.

Až sme tam došli, pochopili sme, že tanec bude problém. Na nejaký slaďák sa tam nikto nechystal. Ale čo, bola tam aj tak zábava. Po nejakej dobe nás začali iritovať héliové balóniky. No a ako to mohlo dopadnúť. Po chvíli rozväzovania a hryzenia do balónov začala polovica hostí po druhý raz mutovať. Nezatancovali sme si, ale "fetovať hélium" sa človeku nepodarí denne.

Áno, malo to aj tienistejšie stránky, Ki, môj spolubývajúci bol dosť smutný. Ani sa nedivím, ono to s tou jeho polovičkou (skôr ex-polovičkou) je tiež divné. Ki, (nemáš to rád, ale si proste Ki) držím palce, a nevešaj hlavu. Veď sa nerúca svet. To tvoje "Život je kurva, ale já jsem větší." má čosi do seba.

A to je šecko čo som chcel. Bol to večer, aký by som inde nezažil. Nemusel som riešiť, či nás niekto náhodou spolu neuvidí. Videla nás spústa ľudí a bolo to každému jedno. Hm, keby raz také niečo bolo možné aj u nás na východe.