Mirec

Pár posledných dní som sa ku blogu vôbec nedostal, a dnes som je to tiež na chvíľku. Takto vyzerá môj "voľný" čas, keď sa snažím prilepšiť svojej peňaženke. V práci (v jednom obchode s elektronikou), som dnes strávil "krásnych" 12 hodín. Nie že by to bola nejako zvlášť ťažká práca, predsa len nekladiem dlažbu :o) ani žiadne iné podobne príjemné zamestnanie to nie je. Zákazníci, tí ale vedia predavača dojať až do krajnosti (klobúk dole, kto sa takto dokáže živiť celý život).

Dnes som v tejto predajni bol ako predavač prvý deň. Vedel som o čom to bude, tak to nebol žiaden šok. Oproti nejakému doplňovaniu tovaru, je to predsa len živšie, zaujímavejšie a ani tých 12 hodín sa nejako strašne nevlečie. No každopádne, dnes som si tam užil pár pekných chvíľ.

Prvú by som nazval ruská odysea so sluchátkami. Zastavila sa pri mne nejaká Ruska, so sluchátkami a účtom v ruke a čosi mi nie veľmi nadšene vysvetľovala. Po dobrých 10 minútach som ju pochopil. Kúpila si sluchátka jednoducho boli krátke. Chela ich vymeniť za dlhšie. To ste mali vidieť. Pokladník, čo jej ich rozbalil s tým už nechcel nič mať, na službách zákazníkom sa tvárili že čo chce, veď obal je poškodený. Bolo po pol štvrtej, ja som ešte nemal za sebou ani obed a lahôdky vedľa zatvárali o štvrtej. Nejakého šéfa by sa človek tiež nedohľadal. Byrokracia na byrokraciu, človek nikoho nezoženie, a keď náhodou áno, tak každý dáva ruky preč a prihraje vás ďalej. Nuž som pani posadil na tie neešťastné služby zákazníkom, nech si to vyriešia, a šiel sa po 7 hodinách v práci najesť.

A druhý zážitok bola inštruktáž prvého mongolského kozmonauta. Alebo to bolo aspoň rovnako zložité. Došiel chlapík, extrémne tupý a extrémne zvedavý. Došiel si kúpiľ DVD rekordér, ale netušil ako funguje DVD. Bola to prednáška na 3/4 hodiny a ku koncu som už mal 100 chutí proste ho poslať do čerta. A toto je ako? Hmm.. A tamto? A ještě bych se zeptal na JEDNU věc. Toto ked si niekto pretrp, pochopí, čo básnik myslel slovami svätá trpezlivosť.

A teraz, po večeri, chystám sa konečne do sprchy. Bolí ma celý človek a myslieť už nie som schopný ani keby sa čo robilo. Tak takto vyzerá deň predavača. A to ja na tom nie som zďaleka najhoršie. Nuž, milí a zlatí všetci čo toto čítate. Keď vám niekedy príde nejaký predavač nepríjemný, spomeňte si na mňa. A predstavte si seba na jeho mieste. Byť tam denno denne a ešte sa musieť tváriť ochotne a usmievať sa na každého blbca, ktorý na vás narazí. VELEBNOSTI, JDU BLEJT! A hlavne idem do sprchy.