Mirec

Klasika, zapékané brambory s kapustou, alebo po našom s kelom. Obed, po ktorom 90% ľudí odloží príbor a lačne pozerá okolo. Potom písomka z angličtiny (nie je pravidlo, ale dnes som mal nepriestrelný ťahák, tak sa nebolo čoho báť). Všetko to prebehlo akosi ľahko, jednoducho. Nič ma neodrovnalo, ani extra veľký obed, ani náročnosť písomky. A predsa.

A predsa, keď som vyliezol po písomke von z učebne, bolo mi jasné, že bez kávy to nepôjde. Možno je na vine zase to počasie, stále zamračené, teplota ani zima ani teplo. Možno je problém v tom, že ma dnes nič nevyprovokovalo k väčšej aktivite. A možno sú za oblakmi škvrny na slnku.

Jednako som sa hneď po písomke dohnal k automatu. V ruke už žmolím 7 Kč, premýšľam nad zázrakom v plastovom kelímku. Nad extra silným zázrakom s mliekom v kelímku.

Zrada! "To asi nepůjde." vraví mi chlapík v montérkach, presne taký akí sa tu po škole vyskutujú odkedy sa tu rekonštruuje. A ďalej fascinovane pozerá na zradný nápis na automate. Vydedukoval som z neho čosi v zmysle, že na čokoľvek teplé z automatu sa zbytočne teším. Je to nemčina? Prebleslo mi hlavou? Nie, nebola. Doteraz neviem v akom jazyku sa mi dnes technika takto vysmiala. A tak som sa chvíľu nechal hypnotizovať neznámym nápisom aj ja. Po chvíľke, keď spása aj tek neprišla, nezostalo iné, len pokrčiť ramenami JE TO TECHNIKA a ísť ďalej.

Stalo sa aj vám niečo podobné? Určite. Pochybujem, že by si dnešná technika ešte nevystrelila z každého jedného z nás. Tu je to automat na kávu, tam automat na lístky na MHD, hentam nejde 10 minút net a už sme "na větvi", tamtok zase netečie teplá voda, alebo nemajú prúd. "A TAK SI ZPÍVÁM BLUES", bez techniky si už ani nevypijem kávu. Dokázal by som bez nej ešte vôbec prežiť?